1.11.2017

Odkaz pro ženy, které se nevzdávají…

Před nedávnem jsem slíbila uveřejnit v kategorii „Vaše příspěvky“ článek z webových stránek, které nesou příznačný název: „Prebudená“. S dovětkem: „Aj ne-moc môže byť cestou k prebudeniu“.

Konečně jsem si udělala čas a vybrala jsem jeden z mnoha článků na webu PREBUDENÁ. Budu ráda pokud si k těmto stránkám, které jsou plné osobní zpovědi a plné inspirace pro každého, kdo prodělal anebo právě prodělává zkušenost s vážnou nemocí, najdete cestu.

Věřím, že určitě nezůstanete pouze u tohoto vyprávění a využijete níže uvedený odkaz na webové stránky paní Ivety, která na otázku „Kto som?“, odpovídá:

Som jedna z množstva prebudených.
Táto stránka vznikla pre všetky ženy, ktoré prešli alebo prechádzajú podobne náročnou ale úžasnou cestou, na ktorej tápajú v pocitoch a okamihoch beznádeje, aby napokon pochopili zmysel všetkého prežitého. Ale nielen pre nich.

Som matka, manželka, podnikateľka, onkologická pacientka, priateľka, sestra, som Duša. Som, čo len chcete – to všetko sú len formy -:)

Na tenkom ľade – alebo duchovno v praxi

18.11.2017
Tak ranná kávička je na stole a na stolíku horí sviečka. Sviečky sú moje, je to spotrebný materiál, za ktorý nechávam v obchode dosť z môjho rozpočtu, ale horiaci plamienok doma musí byť. Dnes som si vybrala tému, ktorá vo mne dlho zrela. Dve témy a to politika a náboženstvo sú tie, pre ktoré si aj najlepší kamaráti dajú v krčme po hube -:) K politike som sa postavila v súlade s mojím novým svetonázorom -:) nevenujem jej pozornosť a nekomentujem, aby som tak nepridávala energiu k už aj tak dosť negatívnemu mračnu myšlienok nad nami.

Keď som prvý raz blúdila v budove Bratislavskej onkológie a hľadala modrú čiaru na podlahe, ktorá ma mala zaviesť na ošetrenie, nejako som v návale tých emócií poblúdila a dostala sa na miesto, ktoré malo označenie „kaplnka“. Keď sa stretnete s duchom náboženstva v nemocnici a nie ste práve prívrženkyňou nedeľnej omše – dostanete facku a uvedomenie, že TU všetka sranda končí, keď technicky vzato lekári-ateisti vytvorili miesto na duchovné rozjímanie. Niečo na tom musí teda byť. Vtedy som bola ešte na počiatku otvárania a pochopenia a celú lekciu som mala pred sebou.

Vždy som bola vnímavá, len ohlušenie bežného života mi nedovoľovalo precítiť podstatu a odvádzalo moju pozornosť. 25 rokov pracujete s podnikateľmi, kde biznis a čísla tvoria život, úspechy sú ciele a mamon je odmena-:). Napriek tomu už pred rokmi z pobytu v Paríži v mojom srdci ostala silná spomienka na katedrálu Notre-Dame, kde som v absolútnom ohromení vnímala množstvo rozličných skupín ľudí – boli tam židia, moslimovia, budhisti, každý v tichu pri zapálenej sviečke preciťoval veľkoleposť tohto duchovného miesta. Keď som sa vrátila na onkológiu, tentoraz do Brna, na potulkách mestom, narazila som v jeden deň na dvere chrámu, kde práve nikto nebol (viete o tom, že len v meste Brno je 19 kostolov ? ). Vošla som a v tichu si sadla na toto pokojné mieto, keď sa nad mojou hlavou rozozvučal organ. Monumentálna hudba sa rozliehala na tomto mieste, kde sa stretávali myšlienky ľudí v spojení viery a nádeje, boli priamo usadené v každom výklenku a zapĺňali priestor do posledného atómu vzduchu. Sedela som tam sama, počúvala hudbu a nikdy som sa necítila tak blízko k Podstate. A nikdy som nepocítila tak veľké spojenie s ostatnými, hoci tam v ten moment nik nebol -:). Keď kráčate mestom a na pleci si nesiete spokojne sediacu vašu „diagnózu“, máte pocit osamotenosti a akéhosi vyčlenenia z bežného ľudského kolektívu, vyčlenenia z davu ponáhľajúcich sa v bežnom dni. Vnútorné spojenie s ostatnými Dušami stratiť však nikdy nemôžete -:). Stačí sa tomu otvoriť.

Každá z nás má vo svojom vnútri uloženú Vieru, už len preto, že sme matkami a naše miesto tu nesie zo sebou aj individuálne dôvody Duše. Pre mňa je najbližšou cestou k Podstate, Zdroju – priamy rozhovor, priame otázky a komunikácia. Nieeee, nie som vždy úspešná. Niekedy trpím hluchotou -:). A niekedy sa cítim akokeby som lúštila sudoku. Ja neupieram nikomu tú jeho cestu, ktorá môže viesť cez rozličné náboženstvá, ezoterické smery, duchovné učenia. Ja sama som v živote prešla kurzami astrológie, tarotu, numerológie a prešla som informácie snáď všetkých náboženstiev -:). Ja osobne som nezanevrela na astrológiu, len som zmenila postup – horoskopy (tie profesionálne ) si čítam až po tom období a porovnávam s realitou. Riadim sa (napriek protestom lekárov) pri operáciách lunárnym kalendárom a priznávam – nemôžem si niekedy pomôcť a automaticky prepočítavam dátumy narodenia a iné čísla, lebo však numerológia má blízko k ekonomike -:)). Dnes mi to však pripadá, ako chodenie okolo. Ako keď nechápem, načo sú čokoládové keksíky zabalené v obale a ešte strčené do papierového obalu – vždy ma to fascinuje, ako si my ľudia dokážeme zkomplikovať obyčajné jedenie -:). A tak je to zo všetkým. Čím komplikovanejšia cesta, tým viac nás priťahuje to jej čarovno. Však áno, vnútorné bádanie v sebe je drina, nikto vám nič nevysvetlí, nikto vám nič nepotvrdí -:). A ešte jeden moment – ostatní nevidia vaše pokroky a neobdivujú vaše schopnosti v nemom úžase -:).

K téme Viery a duchovna v náročnom období liečby by som snáď len pripomienkovala – v krízovom období, keď prerod nesie nápor na psychiku, podľa mňa nie je veľmi vhodná cesta komunikácie cez druhú osobu. Logicky vzato – každý z nás vníma informácie po svojom, aj ich po svojom následne interpretuje tomu, kto ich zase navníma z pozície toho svojho aktuálneho pocitového nastavenia . Preto taká tarotová karta „Smrť“ nemusí byť pre nás to pravé orechové -:)). Tiež astrologická predpoveď v časopise o kritickom období nepridá na kľude pred ťažkou operáciou. Nakoniec však priznávam – verím, že každý z nás je vedený a žiadna slepá ulička nie je až takou hrozbou. Pokiaľ v nej nezastaneme ale pokračujeme ďalej. Postupne odovzdávajúc pomôcky a pomocníkov, aby sme došli do svojho vnútra a napojili sa na priamy Zdroj -:).

Webové stránky: Prebudená

Diskuze







error: Obsah je chráněn autorským zákonem.